NORSKO ALTA 2006

Veru, čas sa rýchlo kráti. Teraz je sedem hodín večer a ja sedím pri údiarničke v našom kempe a čakám až sa doúdi môj dnes chytený pekný dvojkilový losos. Tri pstruhy, ktoré vážili dokopy viac ako 4,5 kila sú už doúdené a schované v umelohmotnej nádobe, ktorú som napochytrom počas údenia kúpil v blízkom obchode. Veru, dnes som sa predpoludním vybral na moje dobré miestečko na rieke Alta river na lososy. Predtým som sa zastavil v obchode a kúpil som si tri pekné blyskáčiky. Toto budú tie, ktoré mojim labužníckym lososom a pstruhom budú chutiť. A aj tak bolo. Len som prvýkrát nahodil, vytiahol som nádherného pstruha - ikernačku. Takto to išlo veľmi pekne a ja som si užíval svoj "plezír" rybársky. Chytil som jedného viac ako dvojkilového lososa a troch pstruhov. Bol som nadmieru spokojný a okolo pol tretej som sa vrátil späť do kempu, kde som ryby vyčistil a pripravil na údenie. Pôvodne som si myslel, že jednu si upečiem, ale keď som videl to veľké množstvo ikier (inak tie ikry sú tak veľké ako kaviár z ruských jeseterov - a sú nádherne oranžové), tak som sa rozhodol pripraviť si len polievku a potom som si usmažil ikry a mlieč. Stačilo to na dobrý obed. Ryby som teda mohol údiť. Pripravil som ohnište a rozkúril som ho, ryby som navliekol na kúsky drôtu a takto som ich zavesil na konárik. Ryby som vložil do komína údiarničky. Údiť som začal o štvrtej hodine, po dvoch hodinách som pstruhy vybral, lebo som mal strach, že sa rozpadnú. Lebo majú v svalovine viac vody ako losos. Tak som ich teda dal do tej nádoby a losos sa ešte ďalej údi. Takže takto som prežil dnešok. Bol pekný slnečný deň, aj teraz, keď sedím za kempingovým stolom je teplo, som v kraťasoch a tričku.
Zajtra by som mal už odovzdať auto, lebo uplynul čas prenájmu. Ráno ho umyjem, doplním benzín a odveziem ho na letisko, kam zároveň odveziem v podstate všetky nepotrebné veci a dám ich do skrinky (stojí to len 3 NOK na 24 hodín, čo je super). V kempe si nechám bicykel, ktorým si vo štvrtok odveziem posledné veci a na letisku pred odletom si to usporiadam do batohov. Mám nejaké jedno navyše, ktoré tu nechám v kuchynke, rovnako plynové bomby, ktoré nesmiem brať do lietadla a možno aj nejaké oblečenie, ktoré je staré a opotrebované a je zbytočné to brať domov. Tak sa mi trochu uvoľnia batohy a snáď sa mi pošťastí nacpať to len do jedného a druhý malý by som bral so sebou do lietadla.
Prikladám ešte zopár fotiek z dnešného dňa a takto sa teda s vami lúčim, aby som sa mohol zvítať osobne vo štvrtok, resp. v piatok 25. augusta 2006. Tak ahoj.


To je teda macek, čo?



Losos ako z prírodovedného múzea, len blbé je to, že to je "samofoto", škoda...



Nastúpení ako nórska armáda...





Dobre to vyzerá, že?


Údim rybky, údim...


A ešte posledný obrázok na vchod do "môjho" kempu v Kronstade - časti Alta, blízko letiska.

Musím sa vám priznať, že dnes sa mi vôbec nechce písať. Od 11.00 rána - až doteraz som bol na rieke chytať pstruhy. Teraz je už 20.15 hod. a ja som ešte nejedol, takže aj toto je asi dôvod, prečo sa mi nechce písať. Takto to je - hovorí sa - hladný ako spisovateľ.... ale kedy pred písaním alebo po písaní...


Tak teda aspoň pár fotiek kozákov a včerajšie pstruhy. Inak dnes som chytil dvoch, ale aspoň dvadsať mi ušlo - aj losos...


Tak čau.

Dnes je tu nádherný slnečný deň. Ráno som sa rozhodol poprať si nejaké veci, ktoré by som mohol potrebovať, keď pôjdem domov - teda, aby som na cestu bol pripravený a mal čisté veci. Vyvesil som si a dúfam, že teraz už budú suché. Dnešný slnečný deň som využil na pohyb - bol som si zabicyklovať - urobil som až 45 kilometrov v prekrásnom lesnom prostredí, keď som si to tak vykrúcal na pedáloch, pridal sa ku mne celkom milý típek a povedal mi, aby som teda išiel s ním, že on ide do nejakej dediny, kde za ním príde jeho manželka na aute a pôjdu zbierať čučoriedky. Tak som teda išiel s ním. Celkom som sa zabavil, porozprával mi veľa zaujímavého a ani som sa nenazdal a boli sme na konci jeho trasy. Po chvíľke oddychu som sa vrátil na cestu späť. Bol som fajn unavený. Pri rybárskom dome som si urobil obed - udusil som pár nazbieraných kozákov, uvaril som makaróny a to som pomiešal spolu s kečupom a syrom. Bolo to celkom dobré. Po obede mi to nedalo a vybral som sa na rieku Alta river, pozrieť sa predsa len na tie ryby. Teraz som však išiel trochu vyššie - tam kde sme bicyklovali - asi 5 km proti prúdu. Našiel som dobré miesto a po chvíľke som chytil krásnych dvoch pstruhov (foto prikladám). Dalo by sa chytať ďalej ale ja som si povedal, len toľko, koľko sa dá zjesť na jedenkrát. Takže som to zbalil a teraz si idem pripraviť diétnu večeru.


Správa bola kontrolovaná antivírovým systémom McAfee Secure Internet Gateway v.4.2
This message was controlled by McAfee Secure Internet Gateway v.4.2

Tak vám teda poviem, že som mál ráno inú predstavu o dnešnom dni. Večer som si naplánoval - vzhľadom na to, že sa očakávalo veľmi pekné počasie - malú túru popri rieke Altariver od Altacampingu smerom k mestu - úsek približne 5 kilometrový, ale podľa údajov z informačných bulletinov vraj veľmi pekná a nenáročná tura. Mal som potom v úmysle ísť smerom na Karasjok (inak v jazyku Sami sa to píše Kárašjoga) a tam nájsť nejaké zaujímavosti o živote miestnych Laponcov, ktorí majú pomenovanie Sami (aj Sámovia). Sú to kočovní ľudia, ktorí obývajú sever Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Sú to zberači a chovatelia sobov. Majú zaujímavú kultúru, zvyky a zaujímavú stravu. Takže toto som mal v pláne. Keď som však prišiel na miesto, kde som chcel zaparkovať auto - pri kempingu Alta river, zaujalo ma veľké množstvo člnov na brehu rieky a množstvo chlapov posedávajúcich na brehu alebo loviacich v rieke na bičovanie. Chvíľu som sa pozeral a okamžite som svoj pekne naplánovaný výlet zmenil. Obliekol som sa na rybačku, do ruksaku som vložil potrebné náčinie a hajde na ryby. Mne to nesmie ujsť, hovoril som si. Aj som po chvíľke zaujal svoje miesto medzi dvomi skupinkami chytajúcich rybárov. Ale tam mi to nešlo a išiel som nižšie po prúde. Asi po 500 m. som našiel zaujímavé miesto, kde sa rieka zúžila možno na 50 metrov. Toto bude ono, povedal som si. A veru na druhé nahodenie som mal záber, ale bola to asi menšia ryba, ktorá sa poriadne nezakúsla do blyskáčika. Ďalší záber už bol tvrdší a veru musel som aj bojovať. Veľa som nečakal a napriek tomu, že brzda veselo prešmykovala, ja som pomaličky ťahal svoj úlovok von z vody. Bol som na prudkom brehu, ktorý bol zo štrku, takže som nemal patričnú stabilitu. Okrem toho som nemal podberák, takže som musel rybu vlastne vyhodiť na berh a rýchlo sa jej zmocniť, inak by mohla skočiť späť do vody. Úplne som sa triasol od vzrušenia - je to losos - úctyhodný 60 cm losos! Ryba sa metala a ja som ju musel zadržať, držať udicu a zároveň som túto chvíľku chcel zvečniť. No viete si to predstaviť. Rybu sa mi podarilo zneškodniť úderom kameňa do hlavy. Inak rybári to robia tak, že ich pichnú nožom za hlavu - prestrihnú jej miechu. Ale ja som si nožík samozrejme zabudol v aute. Ale nevadí, všetko je O.K. aj ryby zneškodnená, aj vyfotená a dávam si ju hrdo a úžasom do batoha - do malej igelitky. Po krátkom vyfúknutí a zbavení sa adrenalínu som nahodil druhý krát. Bože čo to je, zaseklo sa mi to, alebo je tam tak veľká ryba? Prút napnutý ako luk, točím kľukou, ale brzda sa pretáča. Po chvíľke som sa rozhodol ťahať rybu inak. Samozrejme ja hlúpy a nedočkavý Jano! Začal som prút nadvihovať a potom rýchlo ťahať. Tak som rybu priblížil až ku mne. Rýchlo som si našiel pevnú pozíciu na posúvajúcom sa brehu, vidím tú rybisko a točí sa mi hlava. Tá je veľká. Mala ešte veľkú silu, ale ja som bol nedočkavý a rýchlo s ňou von na breh. Už bola asi pol metra od brehu a ja som sa snažil prútom prudko posunúť, aby som ju vytiahol na breh. Lenže milá ryba urobila proti pohyb, prút sa zlomil ako pierko a ryba v riti. Ale nevadí, stačí aj táto jedna, veď veľká a ja by som s nimi aj tak nemal čo robiť. Ale rybári v takejto chvíli rozmýšľajú inak - ako gembleri - teraz alebo nikdy! Udicu som hneď aj zahodil a vybral som sa k autu pre druhá prút. Rybu som dal do väčšej igelitky a schoval na dno kufra, aby bola v chládku. Už som si zobral všetko, čo som na rybačku môjho života mal zobrať a vyrazil som na to miesto, kde som chytil tú prvú. Cestou som si však všimol, že vo vode už nie je žiadni rybár a aj tí, čo boli na brehu sa balili. Keď som prvý krát nahodil, všimli si ma ľudia z partie, ktorá bola utáborené nižšie - teda tam chytali, ale teraz nie. Keď došiel ku mne, najprv povedal, že tu sa nesmie chytať na blyskáče, ale len na mušky. O.K. hovorím mu, mám tu niečo také, dám to tam. Ale on mi hovorí, ale môže sa chytať len na muškárske prúty. Ja mu vravím ,viete, ja som špecialista na morskú rybačku, toto len skúšam. On na to, že na tejto rieke je prísny zákaz loviť od 12.00 do 6.00 večer. Aha, hovorím si, tak preto sa rieka tak rýchlo vyľudnila. A on po chvíle mi povedal, ale tu treba mať aj špeciálnu povolenku. Fajn hovorím mu, tak idem do fiske (rybárskeho) domu pri moste a kúpim si. Ale on hovorí, tu sa povolenia kupovali len do konca februára. Inú tu chytať nemôžu. Boli sme obidvaja slušní a ja som pochopil a s pozdravom som teda odišiel preč. Tešil som sa na tú rybisko v aute. Vybral som sa na malý výlet, aby som našiel odpočívadlo na ceste - tuto bývajú veľmi pekné a komfortné. Tam som si chcel rybu pripraviť - aj tak som ešte neobedoval a už boli tri hodiny. Aj som si našiel také odpočívadlo v lese pri riečke. Rybu som v riečke vypitval, bol to krásny mliečňak. Na stole som začal rybu porciovať. Ale čo je toto. Preboha tá ryba má na chrtovej plutve nejaký pliešok - teda pod kožou na oceľovom lanku malý pliešok veľkosti 3 X 8 milimetrov. Na jednej stane nápis, na druhej stane nápis. Ale ja som už dosť slepý, nevedel som to prečítať. Odfotil som si to na detail, aby som to aspoň v počítači mohol prečítať. Posielam fote, aby ste si to preložili. Ja som niekomu až Trohdaimu pravdepodobne z nejakej experimentálnej inštitúcie - robili experiment o tom ako tiahnu lososy, alebo boh vie čo. Pliešok mám schovaný, možno sa na ten Trodhaim nakontaktujem z domu. Losos bol upravený tradične
- dobre a veľmi mi chutil. Ja som ho zjedol na jedno posedenie. Ten hrubý chrbát nemohol byť na panvici prepečený, ale viete že aj takýto (médium) prepečený je výborný? No poviem vám, že posledné susta som už do úst len napchával. Bolo mi ľúto nechať čo i len malý kúsok.
No a pre vás len fotky. Tu ich máte:

Aby ste videli, že sa nenudím a hlavne, že nehladujem, posielam pár záberov zo včerajšej rybačky. Večer okolo 22.00 hod. som zišiel dole do mesta, kde pri veľkom osobnom prístavisku - už som o tom písal - je super dobré mólo - siahajúce ďaleko do mora. Nahodil som prvýkrát a hneď som vytiahol tú najväčšiu tresku (viď fotky). Super, za 30 minút som nachytal 15 rýb, ale nevedel som čo s nimi, tak som ich hádzal naspäť. Už mi ich bolo ľúto, lebo na jedenie som mal dosť, ale poznáte tú vášeň - aj hubári - keď idú, treba chytať. A potom vyvstáva otázka, čo s nimi (škoda, že tu nie je Dušan, ten by si pochutnal). Večer som pár rýb v kuchyni kempu vyčistil a nakorenil. V hrnci z ich kuchyne som ich uložil do chladničky. Ráno (vstával som o 09.30 hod.) som ich v elektrickej trúbe ugriloval. Chutili fantasticky, ale mal som ich tam 6 a zjedol som len jednu. Ostatné som preložil do mojej panvice a robia mi spolucestujúcich. Mám ich na prednom sedadle s tým, že ich poobede zjem. Je to hrozné pomyslenie pre spolucestujúcich, čo? Ale nič, veď tieto sú už ugrilované. Teraz som už na ceste smerom na juh, pravdepodobne smer Lakselv a potom na Nordkinn (uvidíme, veď mám ešte 7 dní času). Hlavne chcem byť pri mori, lebo rybačka ma veľmi baví.
Tak a už tie fotky bez komentára. P.s to som sa sám fotil, celkom to vyšlo...


Tak tieto som si nechal na panvicu

Tak som sa teda vybral na tú púť na ten povestný Nordkapp (takto to píšu Nóri) a Nord cape - takto to píšu Angličania. Cesta ubiehala v pohodičke, nikam som sa neponáhľal. Z tej kuchynky, kde sa čúra do dresu som vyrazil po siedmej večer s tým, že cieľ som mal prejsť na ten ostrov, ktorý sa celý nazýva Nordkapp a zostať niekde v okolí mestečka Honningsvag. Cestou som sa zastavil v rybárskej dedinke Repvag, kde je rybársky hotel a požičovňa člnov. Bol som zvedaví, koľko to celé stojí. Zašiel som teda do kaviarničky (inak veľmi príjemnej v štýle rybárskej chajdy) a porozprával som sa z personálom. No problem povedala pani, na deň požičovné za čln je 850 NOK. Ale to sa mi zdá byť veľa - a koľko by to stálo na 3-4 hodiny. Po chvíľke telefonovania mi oznámila, že 500 NOK a to už aj s benzínom. No tak teda ďakujem pekne, to je veľký peniaz. Vypil som kávu a ešte som urobil pár záberov a išiel som preč. Po deviatej som sa priblížil k dedinke Káfjord, kde začína 7 kilometrový podmorský tunel. Bol vybudovaný v roku 1998, predtým sa tam chodilo loďou. Bol to pre mňa šok. Rútil som sa do tunela viac ako 100 km rýchlosťou, lebo som už nevládal brzdiť - predstavte si, že ten tunel mal 9 % spád na vzdialenosť 4 km - a ďalšie 3 km zasa 9 % stúpanie! Už som si predstavoval, keby došlo len k malému zemetraseniu, tá voda by ma vystrelila na druhej strane ako vodné delo. Fuj. Radšej som na to nemyslel, i keď nemysli na to, ak vidíš ako ti voda kvapká na čelné sklo - a dosť veľké kvapky. Na druhej strane sa vyberalo mýto - pre jednu osobu a auto je to rovných 140 NOK. A keď pôjdem späť tak znovu toľko! Fuj, ale je to drahá sranda.
Honningsvag je celkom pekné mesto, majú letisko a majú aj obrovský osobný prístav - aj tam kotvila taká zaoceánska loď, že som ju fotil na tri krát. Behal som po uličkách a lovil rádiové vlny na internet, ale žiaľ všade len so sieťovým kľúčom. Tešil som sa na to, že vám odošlem informácie a fotky, ale bohužiaľ, ešte sú v schránke na odoslanie. Budem to musieť skúsiť dnes večer a pôjdu obidva - aj tento.
Dnes som sa po výdatných raňajkách vybral na výlet dobiť ten kraj sveta (aspoň toho európskeho). Nemilo ma prekvapili, že za vstup do toho cirkusu treba zaplatiť 195 NOK. Tak toto teda nie. Otočil som auto pred stopkou na platenie a po cca kilometri som odstavil auto na okraji cesty. Obliekol som sa na malý výlet a vyrazil som okľukou povedľa zrázu hory až na to povestné miesto, kde sa každý fotí. Bolo to celkom príjemné a užil som si to. Trvalo to asi 20 minút. Zbieral som zaujímavé kamienky a fotil rastlinky a prírodu. Keď som tam došiel, poprosil som francúzsky hovoriaci pár, či by mi neurobili dva zábery. Tak si predstavte, ja som od začiatku cesty ešte nemenil baterky vo foťáku a aj ma napadlo, že by bolo treba ich vymeniť za nabité. Teraz som na to aj zabudol. Chlapík urobil dva zábery, ešte som sa ja pokúsil niečo odfotiť a po jednom zábere sa stroj vypol, lebo nemal šťavu. Do kelu - mám sa vrátiť do auta a dofotiť to? Ale kašlem na to. Veď ja som vyfotený a to stačí, no nie. Inak musím vám povedať, že to tam síce je zaujímavé, ale je to naozaj cirkus - predovšetkým veľký obchod so suvenírmi. A všade naokolo príšerný smrad po výkaloch. Ľudia sú prasce - tam totiž aj stanujú a asi to robia všade. Otrasné!
Odtiaľ som odišiel do dedinky Gjosve, kde tabuľa hlásali dobrú rybačku. Bolo tam pekne, ale nič moc a už vôbec nie dobrá rybačka. Bolo tam aj také
vtáčie safari. 2Ľudia (samozrejme celé autobusy španielov, Francúzov, Nemcov a tak) sa nalodili vyzbrojení ďalekohľadmi a vyrazili na dobrodružstvo vidieť severské vtáky za 450 NOK za osobu. Takže toto som zažil dnes. Teraz sa pôjdem osprchovať a pôjdem nájsť prístup na internet, aby som vám to mohol všetko poslať. Prikladám ešte pár fotiek...
Tak sa majte.



To je ale pohodička, takto len z auta vyložím potraviny a v komfortnej kuchynke si to pripravím.


Po ceste na Nord cape som sa zastavil aj v "predajni" so suvenírmi od domorodcov, ktorí si hovoria, že sú národom Sami (Samiovia). Celkom pekné veci tam mali.


Takto vyzerá z diaľky pohľad na to vytúžené miesto všetkých severských dobrodruhov - Nord cape, len nikomu nehovoria, že sa tam platí za vstup až 195 NOK.


Z výletu v okolí Nord cape. To je hĺbka, čo...



Preboha, veď tej hlbočine niekto býva, to snáď ani nie je pravda. Všimnite si tú cestičku, odkiaľ tam majiteľ chodí.



Tak pozrite až takto vysoko vyrastie breza na severe - to je "vysokánsky" stromisko - až celých 5 centimetrov od zeme!! A je to strom starý minimálne 30 rokov.


A to je dôkaz o tom, že to tak naozaj je...

A ja to aj dokazujem osobne...




No a takto to vyzerá na mape...



Rybárska dedinka na západ od Nord capu.


Na tie rebrináky si rybári v zime dávajú sušiť nachytané ryby. Na tom je ešte sieť, aby im to neukradli čajky. Sušené ryby sú lahôdkou - jedia sa aj ako čipsy.


A takto vyzerajú vysušené ryby - tresky.


A takto vyzerajú čerstvo nachytané. To nie ja, to rybári na mori - ale sťažovali sa, že málo chytili - only work, not fish - povedal jeden.

A toto mal jeden pred domom ako ozdobu - to musela byť veľká velryba.

Využívam čas, ktorý som si vyhradil na krátke voľno po neskorom obede (teraz je pol siedmej večer), aby som sa podelil s vami o moje dnešné zážitky. Minulé písanie som musel naozaj prerušiť, lebo starý pán akurát prišiel - a znovu mi pomohol nakopnúť mi moju káru. Teraz je už všetko O.K., len v noci si nebudem môcť vyhrievať svoj zadok. Ten problém som teda objavil. Nóri majú tak urobené autá, že keď máš zastrčený kľúč v zapaľovači a je ako zapnutý (musel som to tak mať, lebo len vtedy mi vykurovanie na zadok fungovalo), tak sa automaticky zapínajú svetlá. To preto, aby vodiči nemuseli myslieť na zapínanie svetiel - u nich sa musí povinne svietiť celý rok. A tu bola tá strašná zrada - nie vyhrievač zadku ale svetlá mi odobrali šťavu z baterky! Veru, každý vojak je po bitke generálom...
Ale toto už nechajme, lebo dnes bol veľmi krásny deň. Najprv som sa potúlal po Hammerfeste, jednak pozrieť si centrum v trochu teplejších podmienkach ako včera, kedy nepríjemne pršalo, bol nádherný slnečný a teplý deň - bolo až 14 stupňov. Je to celkom pekné a živé mesto. Po uliciach som sa dozvedel novinku, na ktorú si musím navyknúť - oni na križovatkách nemajú značky a teda všetky cesty sú hlavné - platí teda pravidlo pravej ruky. Našťastie som na to prišiel nie tak, že som išiel do križovatky ako doma, ale oni mi dva-tri razy dali prednosť, čudoval som sa, veď ja nie som cudzinec - mám predsa nórsku značku... a tam som to pochopil - oni mi dávajú prednosť, lebo ja vlastne prednosť mám! Musím si na to dávať pozor, lebo by som na to mohlo nepríjemne doplatiť. Ja si to totiž neuvedomujem - jazdím ako doma - nepozerám ani v pravo, ani v ľavo. Potom som sa vybral na potulky po pobreží, kde bolo nádherne, túlal som sa vlastne celý deň až do teraz, kedy som sa vybral po ceste nazad k tej križovatke ciest, čo vedie do Lakselvu a na Nordkapp. Teraz sedím v jednom kempe - v ich kuchynke, ktorá je grátis pre okoloidúcich cestovateľov. Oni zarábajú na obchod s gýčmi - stoja tu totiž všetky autobusy, ktoré idú na Nordkapp. Videl so autobusy z Francúzska, videl som kopu Japoncov a tak...
Teraz pôjdem ďalej smerom na Nordkapp, ale neponáhľam sa, kam dôjdem do polnoci, tak tam to zložím, prespím a zajtra budem pokračovať ďalej. Ale nedá mi popísať ešte jednu pikošku. Určite som vám už niekoľkokrát rozprával, že keď som bol v jednej rodine s jedným chlapíkom (ktorý ma zobral so sebou na túto návštevu), tak, prvé čo bolo tento chlapík si to namieril do kuchyne a vyšťal sa im do dresu. Ja som bol v šoku - to snáh nie!!! Toto si predsa nemôže na návšteve dovoliť. Rozprával som vám aj o tom, že oni totiž v kuchyni majú taký dvojitý dres - jeden z nich je tak trochu vykrojený - to aby sa tam chlapom lepšie čuralo!! Musím sa vám pochváliť, že aj ja som sa teraz dvakrát vyčural, chcel som zažiť ten pocit, ako majú nórski chlapi, keď to tam pustia. Zážitok bol pre mňa síce len taký pre seba, lebo som tam bol len sám, kto vie, ako by to vnímali domáci, keby som to robil pred nimi. Možno som si to celé zle vysvetlil vtedy na tej návšteve a ja im ošťávam kuchynské dresy!!! Asi by mi dali po hube. Ale nie, ja si to nevymýšlam je to naozaj tak. Oni tam skutočne čúraju. Posielam vám aj foto, aby ste verili, že to tak je. Pri čuraní ma nemal kto odfotiť - škoda.

Tak sa majte a ja idem ďalej. Len neviem, kedy vám to pošlem, lebo nemám pripojenie. Majte sa pekne a myslite na mňa.



Tak toto je tá tajomná stolová hora v Hammerfeste...

Všimnite si tú helikoptéru - akurát pristáva na letisko, neviem či mu nebude krátka tá dráha..


No nie je to raj....


To sme mi ľadové medvede - inak symbol mesta


Pôvodne som myslel, že si nazbieram, ale potom som si uvedomil, že keď ich uvarím bez zeleniny, nebudú tak dobre chutiť, tak som ich nechal žiť... to sú totiž veľmi ;dobré slávky


Tú obludu som našiel pod kameňom. Vyzerá to ako úhor, ale je to niečo iné...


To som si len odskočil z cesty, inak najedol som sa aj tých dobrých "goldbery" to rastie len na rašeliniskách. Chutili super. Tieto brezáky som pred chvíľou jedol so syrom a s tortelínami...


No len si to dobre pozrite - toto je tá kuchynská linka. Bohužiaľ oni to takto vyrábajú, možno že to už nepoužívajú na čúranie, ale takto to predávajú ako celok! Fakt dobré...

Poviem vám milí moji, neuveríte čo všetko musí prežiť taký cestovateľ. Včera som sa teda vybral na túru za objavovaním severu. Na rázcestí asi 80 km za Altou som si vybral cestu doľava - teda nie na Lakselv, ale Hammerfest, vzdialený od Alty asi 150 km. Došiel som tam už bolo po siedmej, hľadal som pripojenie - ale veď to už viete. Bol som aj pri letisku. Poviem vám, že odtiaľto by som letieť nechcel. Letisko je stále v hmle a letisková dráha je veľmi krátka, ide do kopca a končí sa na konci kopca, na ktorom je to urobené. Mám pocit, že paraglajdingové rozbehové dráhy sú dlhšie - viete oni po takom rozbehnutí skáču strmhlav dole do údolia. Myslím is, že aj tieto lietadlá to tak robia...
Večer som sa vydal z mesta von, lebo pri príchode som videl celkom fajn kemping vedľa benzínovej pumpy (možno je to aj súčasť tejto pumpy). Večerať som už večeral predtým, takže som si hneď našiel miesto na prespatie. Zaparkoval som hneď vedľa elektrickej prípojky, takže som si dobil batérie v počítači aj v telefóne - išlo to celú nos. Bol som dosť lenivý na to, aby som si staval stan. Okrem toho aj popŕchalo a to sa mi už vôbec z auta nechcelo ísť von. Tak som chvíľu uvažoval a rozhodol som sa na prespanie v aute. Rozložil som si sedadlá vpredu a celkom sa mi to pozdávalo. Čo ma najviac zaujalo bolo to, že je možné vyhrievať sedadlá. A to mi tak trochu bolo osudné. Super teplučko.... celú noc. Po polnoci som došiel na to, že druhé sedadlo je pohodlnejšie a pretočil som sa na neho. Spal som ako dudok až do pol deviatej!!! Vyspatí a svieži som vybehol z auta, vonku bol nádherný slnečný čas, teplota okolo krásnych 14. Kemp je tak trochu na kopci pri vjazde do mesta, ktoré je tak trochu v zátoke. Nádherný výhľad, paráda. Bol som veľmi optimisticky naladený, chystal som sa autom prejsť cca 100 metrov k toaletám a ku kuchyni, kde som sich chcel navariť výdatné raňajky. Otočím kľúčikom a auto mŕtve.... no samozrejme ja hlupák, veď som celú noc bral elektrinu a baterka je teraz prázdna. Najprv som sa nasral, ale potom som si povedal no a čo, život beží ďalej, veď je krásny deň a ja sa nikam neponáhľam. Jediným riešením, ktoré ma napadlo, bolo, že to roztlačím a pôjde to. Veď som na kopčeku, tak to bude ľahké. Roztlačil som to, aj to celkom išlo z kopca, ale po zaradení dvojky ani prd - a pritom som išiel dosť rýchlo z kopca možno aj 50 metrov. Jediný výsledok bol ten, že som mohol zaparkovať pri vytúženej kuchynke. Tak som sa vybral (a teraz si všimnite, že nie do kuchynky najesť) do blízkej pumpy a požiadať o pomoc. Sympatický predajca - mladík hneď niekomu zavolal a za 5 minút prišiel sympatický straší pán, trochu kríval, ktorí tam mal zaparkované tri autá - vo všetkých troch niečo hľadal. Po chvíľke mi podal káble na štartovanie - ja mu však hovorím, lae ja potrebujem aj auto - teda nabitú baterku. No problem, podišiel s jednym autom ku mne a len som ťukol a moje auto veselo pracovalo. Poďakoval som sa mu. Povedal, aby som chvíľu jazdil, že s to raz dva obnoví. Tak som sa teda vybral na krátku jazdu. Urobil som asi 15 kilometrov a vrátil som sa naspäť - urobiť si tie dobré raňajky. Zaparkoval som vedľa kuchynky, vypol som s malou dušičkou motor. Vyskúšal som zapnúť - išlo to. Super! Som za vodou! Ani to nebol žiadny problém. Tak som si vybral všetky potraviny, zaniesol som ich do kuchynky, aby som si vybral to najlepšie čo mám. Dal som variť vodu na kávu a na čaj na cestu. Do panvice som nakrájal trochu cibuľky, pridal som 5 párkov, ktoré som včera kúpil a pekne sa to pripravovalo. Kým to celé takto fungovalo, ja som si dal dobrú - chutnú dávku musly s kyslím mliečkom a zamiešal som kávu. Už to rozvoniavalo, tak som dojedol musly a dal som si aj dobré teplé párky. Samozrejme celý čas prípravy jedla som sa vracal do autoa, lebo som zabudol toto, potom toto a tak. Bol som tam snáď štyrikrát. Vždy som si pípatkom otvoril a potom zatvoril. No ale keď som tam bol snáď siedmi krát. Pípatko nefungovalo. No to je zlé. Ale v kľude som dopil kávu a potom som sa znovu vybral na pumpu. Milí chlapec mi znovu hovorí, to nie je problém, ja mu zavolám. Chvíľu som sa pozeral po obchode, kým vybavil nejakého klienta. Potom sme sa chvíľu porozprávali - kam idem, čo a ako, poradil mi, kde sa dajú dobre chytať ryby a tak. Povedal som mu, že budem čakať pri aute, zatiaľ poupratujem. Pozor - akurát prišiel..... sorry, ale akurát prišiel ten pán znovu mi pomôcť. Tak to už znovu ide a ja ten krám nevypnem až večer!!!
Takže už len dokončím tieto vety, pridám nejaké fotky, aby ste si to aj vy užili a pôjdem rozbehávať tú starú kravu a pochopiteľne nájsť si aj nejaké dobré miestečko v z"závetrí" - teda tam, kde sa dá ukradnúť trochu pripojenia cez rádiové vlny, aby som vám toto mohol poslať.

Tak, aby ste vedeli, že Hammerfest nie je nejaký opiáš (fest) na kladivo, ale je to dosť veľké rybárske mesto asi 95 km od Alty. Tak vidíte, že som na výlete. Je tu chladno, teplomer v aute ukazuje 9 stupňov a je hrozne hustá hmla - teda niečo ako riedky dážď. Je to nepríjemné, lebo v spojení s tých chladom to nie je bohvie čo. Je už štvrť na osem, prechádzam mestom so zapnutým počítačom a zháňam signál. Teraz som na neho naďabil a rýchlo som zastavil auto, aby som vám mohol niečo poslať. To asi presakuje z nejakého úradu, alebo čo to môže byť za signál.
Ešte neviem, kde budem spať, predpokladám, že to vyskúšam v aute, lebo stan sa mi teda vôbec nechce skladať. Zajtra by som vyskúšal udice. Toto miesto je vraj veľmi zaujímavé práve dobrou rybačkou. Po ceste som videl kopu bláznov, ktorí stáli vo veľkej rieke a lovili lososy. Čudujem sa im v tej zime...
Urobil som pekné fotky tak ich zajtra natiahnem do počítača a nejaké vyberiem a pošlem.
A hnevám sa na vás, lebo nepíšete žiadne komenty. A ja na ne čakám.

Tak sa majte a držte mi palce.

Správa bola kontrolovaná antivírovým systémom McAfee Secure Internet Gateway v.4.2
This message was controlled by McAfee Secure Internet Gateway v.4.2

No tak milí moji, čo vám poviem. Včera som sa vybral k ústiu rieky Altariver na lososy (mimochodom už v tomto čase je zakázané ich loviť), nebol som tam ani 20 minút a už som videl ponad kopce hrozné čierňavy a v diaľke strašné svetelné blesky. Hneď som veru na bicykel vysadol a hajde do kempu...
Stačil som tam dôjsť, usalašiť sa vnútri a potom to prišlo. Taká búrka, aké bývali len v prvohorách, blesky hromy bili okolo môjho stanu, pršalo, ako keby malo pršať naposledy. Nechcem klamať, ale som sa naozaj bál. Po hodine to prešlo a ja keď som chytil spodok stanu, zistil som, že stan je vo vode - asi 7 cm. Preboha čo s tým. Po hodinke, keď slnko vyšlo, pekne rúče som stan presťahoval - teda pretiahol (ale nevysvetľujte si to dvojzmyselne!) na miesto, kde parkujú karavany. Bol tam síce malý makadam, ale pozbierané všelijaké koberčeky poslúžili ako dobrý podklad. Tak som si stan takto dobre urobil. Čo bola veľká výhoda, bol som aj blízko elektriny, takže som mohol plne využiť svoj notebook - pozeral som Šindlerov zoznam. V noci pršalo a bolo mi zima ako psovi. Ráno až do 10.00 pršalo a ja som nevystrčil nos. Už som sa začal nudiť. Čo budem takto celé dni robiť uzatvorený na ploche 2 x 2 metre? A je mi zima. Začal som experimentovať, ako by bolo možné v noci si prikúriť. Položil som tanier na plynový varič v domnení, že to nakumuluje teplo a bude mi fajn. Spokojný som si zatvoril oči a sníval som o teplej noci. Zrazu prásk! Preberiem sa z driemot a čo vidím, rozbitý tanier na spodku stanu a teplo urobilo svoje - dve diery, z ktorých ak bude pršať sa aj utopím. Chudobnému z hrnca vykypí alebo ako sa to povie. To som sa už nasral. Keď vyšlo slniečko, začalo byť už teplejšie, sadol som si na bicykel, prešiel som tých 50 m do recepcie, aby som sa spýtal na možnosť prenajať si chatku. Pani mi hovorí, že 400 NOK, alebo taká bez vody a svetla za 250 NOK. No ja vás kašlem. Hneď som pokračoval na letisko do požičovne áut. Telefonicky som dohodol cenu, nie vyššiu ako bolo to ich slávne ubytovanie a teraz sedím v krásnom červenom Suzuky Ignis a idem na 9 dňovú okružnú jazdu po Finmarku - na Nordkinn, Nordkal, Lakselv, Karajsok a pod. strašne sa teším. Škoda, že nemôžem poslať aj foto, mám to v kamere - až neskôr, keď budem prenášať fotky. Ale teraz ma už nevyrušujte, aby som už konečne mohol vyraziť. Píšme vám to tak, že počítač mám na kolenách a volante a už som aj nedočkavý. Preto toľko preklepov, za ktoré sa aj ospravedlňujem. Nabudúce sa ozvem, ale neviem, kde budem mať tak dobré pripojenie ako to v zlatej Auróre!!!


Tak čaute a držte mi palce.

Keď som sa pekne poďakoval milej pani v recepcii hotela Aurora, pýtal som sa jej skôr zo slušnosti, aké bude počasie, či to vie. Zobrala ma von pred hotel na drevené terasu a povedal. Chlapček nám to povie. Nerozumel som jej, ale keď som sa pozrel na stenu, pochopil som. Prikladám fotku. Pani mi aj ukázala na papieri . ako to funguje - ak má chlapec vtáčika dole, bude zlé počasie, možno dážď, ak je vtáčik rovno, je celkom pekné počasie, a ak ho má hrdo hore postavený, tak bude nádherné počasie. Ženy, vyskúšajte to a nebojte sa predpovedí, ak to bude ukazovať krásne počasie...


Tak si to pozrite...

Dúfam, že vás to celé nepomýli, že je to rozhádzané, ale včera som nemal internet. Teraz sľubujem, že každý deň, alebo obdeň vám niečo pošlem


100806:
Prvá noc v stane nebola boh vie čo. Ešte som si nevedel predstaviť, aký je rozdiel medzi teplotou cez deň a v noci. Bol som hore pomerne dlho, spať som išiel až po polnoci. Vtedy mi zima nebola, tak som si na noc obliekol len termo-gate a termo-tričko. Spacák nemám veľmi do zím, najvhodnejší je do 15 stupňov, no a tu bolo možno aj 9 stupňov. Nafukovačku som si nafúkal dosť na tvrdo, prekvapila ma tá ručná pumpa, ktorú som kúpil deň pred odchodom. Jediný problém bude, keď budem odchádzať domov, že nebudem mať vysatý vzduch z nafukovačky a bude mať väčší objem - aj tak toho mám dosť...
Nechcel som klepať kosu, tak som vstal trochu skôr a uvaril som si silnú kávu s mliekom. To ma prebralo. Výdatne som sa naraňajkoval - dal som si praženicu s cibuľkou z dvoch vajec, kúsok nórskeho ementálu, kúsok dobrého nórskeho salámu s chlebíkom nórskym každodenným s názvom ginseng (neviem, či mi to neovplyvní moju potenciu). No a toto som všetko zajedol dobrou dávkou musli s dobrým sladkým nórskym mliekom. Uvaril som si na cestu čaj a vybral som sa na prvú vážnejšiu prechádzku po okolí. Prvé čo ma zaujímalo, kde sa dajú loviť ryby. Našťastie som ďaleko ísť nemusel, blízko letiska (aj kemping je len 3 kilometre od letiskovej budovy (preto som platil za taxík len 83 NOK, tešil som sa, že je to lacné, ale vôbec to tak nie je, len sme išli krátku vzdialenosť). Vyskúšal som niekoľko miest na mólach, kde sa podľa mojich predchádzajúcich skúsenostiach dobre chytá. Teda je to vždy istota úlovku, i keď ryby nikdy nie sú väčšie ako 1 kg (za tými väčšími treba ísť do fjordu na oceán - do hĺbky 150 až 200 m - tam sa chytajú 15 - 25 kilové kusy...). bol som úspešný - nachytal som asi 15 kusov, celkom asi 3 kilá. Keďže bol silný odliv, rozhodol som sa vrátiť sa do kempu a pripraviť si ryby na obed. Na pečenie som vybral len tie menšie, aby sa mi zmestili do panvice (ja som si na potvoru zobral panvicu o priemere len 26 cm). Z domu mám dosť druhov korenín na ryby. Umyté a vyčistené ryby som okorenil petržlenovým korením. Ryby smažené na olivovom oleji chutili vynikajúco (tí z vás, ktorým som už niečo niekedy navaril si asi vedia predstaviť, ako to chutilo). Po obede som si dal dobrý ovocný čaj a chvíľu som si pospal. Po tejto fieste som sa pripravil na ďalšiu cestu, lebo som predpovedal, že už bude príliv.
Chcel som zájsť do mesta, pozrieť si nejaké veci v turistickom informačnom centre, možnosti internetu a tak podobne. Do mesta sa pekne šliape do kopca vzdialenosť z môjho kempu je cca 7 kilometrov, z toho asi tretina dosť do kopca. Zvládol som to, a prešiel som sa centrom, ktoré sa ničím neodlišuje od miest tu na severe. Všetko je rozsiahle, veď priestoru majú dosť a potom tie námestia sú ako dedinská lúka s pár hotelmi a shoping centrom. Milo ma prekvapil mladý típek v infocentre. Poradil mi veľa vecí - ako napr. kde sa dobre loví, koľko stojí autobus na Nordkapp, kde sa dá napojiť na internet a podobne.
Čo sa týka internetu, tu v Alte a okolí je dosť veľký problém. Poradil mi, aby som zašiel na benzínovú pumpu Statoil, oni budú mať rádiový signál, a že tam vonku môžem chytiť telenor. Aj som to potom večer urobil, na smetný kôš som si dal počítač a lovil som. Chytil som telenor, ale na potvoru tam nebol iný jazyk len nórčina a tej som nerozumel ani písmeno. Prosil som pumpára, aby mi pomohol, ale on zasa nerozumel internetu, takže očakávaný synergický efekt neprišiel. Po polhodine snaženia som to nechal tak a vybral som sa na "super miesto" na rybačku, ktoré mi odporučili v informačnej kancelárii. Prešiel som bicyklom na miesto, odkiaľ bolo treba ísť pešo. Zobral som bicykel na plece a vyrazil som na túru - na miesto, kde s dobre loví - videl som ten cíp v diaľke asi jeden kilometer. Aj som ho prekonal, lenže to bola polo horolezecká túra. Aj bicykel som dvakrát stratil, kedy som uvažoval, či mám spadnúť do rokliny ja s bicyklom, alebo len bicykel. Po šťastnom prekonaní prekážky a desať minútovej "rybačke" som sa vydal na spätnú túru. Bolo to o držku, ale som živý.
Poobede už bol znovu príliv a vtedy s najlepšie loví...

Tak si moji milí predstavte, mne sa podarilo zohnať internetové pripojenie a to ešte aj zadarmo. Asi kilometer od môjho kempingu - asi 1100 metrov od môjho stanu je hotel AURÓRA, kde milá pani recepčná ma hneď po prosbe chcela posadiť za svoj počítač. Povedal som jej, že mám svoj. Takže sedím v salóniku, dobíjam mobil ako ja počítač a toto vám posielam. Keďže nemám veľa času na rozpisovanie, chcem len povedať, že tu je fantastické počasie, v noci trochu chlad, ale vyriešil som to kúpenou dekou. Inak O.K. Vyznávačom zdravej výživy chcem povedať, že sa tu môžem zásobiť zdravými 3 omega kyselinami aj do zásoby (pre tých, čo to nepoznajú - je to zdravá kyselina - tuk, ktorá chráni srdce pred infarktom a veľa sa ich nachádza v nórskych rybách, predovšetkým v ich pečeni...). Aj včera som za krátku chvíľu chytil 5 celkom slušných asi kilových tresiek - ale tých dobrých - pekných, čo vyzerajú ako lososy. Usmažil som si uich len 4 a aj tie len tak, že časť tela spolu s hlavou a chvost som zahodil, aby sa mi zmestili do panvice s priemerom 26 cm. Veď fotky to ukážu. Včera som sa aj dosť opálil, tvár mám až spálenú, celý deň som sa túlal po meste, v múzeu, pri oceáne a potom som lovil. Najazdil som dosť veľa kilometrov...
No a teraz tie fotky, dúfam, že sa mi podarí ich zavesiť všetky....
Tak čau.



Toto sú fotky z 120806:

Múzeum




To aby bolo vidieť, že je to z kože...


To pre Dušana, ako by sme si mohli nadstaviť naše člny...

Naozajstní Indiáni v Alte (len sa možno po stáročiach vrátili na svoju rodnú zem...)

No vidíte, že neklamem ako zvyknú rybári...

No nie je to krása....a chutili vynikajúco.

Dušan, ja neviem čo sa stalo, včera som posielal príspevky cez mobil tak ako si mi to napísal, aj som dostal odpoveď, že to bolo odoslané aj prijaté a teraz sa pozerám na blog a to tam nie je. Čo sa s tým mohlo stať? No to je sranda.
Správa bola kontrolovaná antivírovým systémom McAfee Secure Internet Gateway v.4.2
This message was controlled by McAfee Secure Internet Gateway v.4.2