NORSKO ALTA 2006

Tak vám teda poviem, že som mál ráno inú predstavu o dnešnom dni. Večer som si naplánoval - vzhľadom na to, že sa očakávalo veľmi pekné počasie - malú túru popri rieke Altariver od Altacampingu smerom k mestu - úsek približne 5 kilometrový, ale podľa údajov z informačných bulletinov vraj veľmi pekná a nenáročná tura. Mal som potom v úmysle ísť smerom na Karasjok (inak v jazyku Sami sa to píše Kárašjoga) a tam nájsť nejaké zaujímavosti o živote miestnych Laponcov, ktorí majú pomenovanie Sami (aj Sámovia). Sú to kočovní ľudia, ktorí obývajú sever Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Sú to zberači a chovatelia sobov. Majú zaujímavú kultúru, zvyky a zaujímavú stravu. Takže toto som mal v pláne. Keď som však prišiel na miesto, kde som chcel zaparkovať auto - pri kempingu Alta river, zaujalo ma veľké množstvo člnov na brehu rieky a množstvo chlapov posedávajúcich na brehu alebo loviacich v rieke na bičovanie. Chvíľu som sa pozeral a okamžite som svoj pekne naplánovaný výlet zmenil. Obliekol som sa na rybačku, do ruksaku som vložil potrebné náčinie a hajde na ryby. Mne to nesmie ujsť, hovoril som si. Aj som po chvíľke zaujal svoje miesto medzi dvomi skupinkami chytajúcich rybárov. Ale tam mi to nešlo a išiel som nižšie po prúde. Asi po 500 m. som našiel zaujímavé miesto, kde sa rieka zúžila možno na 50 metrov. Toto bude ono, povedal som si. A veru na druhé nahodenie som mal záber, ale bola to asi menšia ryba, ktorá sa poriadne nezakúsla do blyskáčika. Ďalší záber už bol tvrdší a veru musel som aj bojovať. Veľa som nečakal a napriek tomu, že brzda veselo prešmykovala, ja som pomaličky ťahal svoj úlovok von z vody. Bol som na prudkom brehu, ktorý bol zo štrku, takže som nemal patričnú stabilitu. Okrem toho som nemal podberák, takže som musel rybu vlastne vyhodiť na berh a rýchlo sa jej zmocniť, inak by mohla skočiť späť do vody. Úplne som sa triasol od vzrušenia - je to losos - úctyhodný 60 cm losos! Ryba sa metala a ja som ju musel zadržať, držať udicu a zároveň som túto chvíľku chcel zvečniť. No viete si to predstaviť. Rybu sa mi podarilo zneškodniť úderom kameňa do hlavy. Inak rybári to robia tak, že ich pichnú nožom za hlavu - prestrihnú jej miechu. Ale ja som si nožík samozrejme zabudol v aute. Ale nevadí, všetko je O.K. aj ryby zneškodnená, aj vyfotená a dávam si ju hrdo a úžasom do batoha - do malej igelitky. Po krátkom vyfúknutí a zbavení sa adrenalínu som nahodil druhý krát. Bože čo to je, zaseklo sa mi to, alebo je tam tak veľká ryba? Prút napnutý ako luk, točím kľukou, ale brzda sa pretáča. Po chvíľke som sa rozhodol ťahať rybu inak. Samozrejme ja hlúpy a nedočkavý Jano! Začal som prút nadvihovať a potom rýchlo ťahať. Tak som rybu priblížil až ku mne. Rýchlo som si našiel pevnú pozíciu na posúvajúcom sa brehu, vidím tú rybisko a točí sa mi hlava. Tá je veľká. Mala ešte veľkú silu, ale ja som bol nedočkavý a rýchlo s ňou von na breh. Už bola asi pol metra od brehu a ja som sa snažil prútom prudko posunúť, aby som ju vytiahol na breh. Lenže milá ryba urobila proti pohyb, prút sa zlomil ako pierko a ryba v riti. Ale nevadí, stačí aj táto jedna, veď veľká a ja by som s nimi aj tak nemal čo robiť. Ale rybári v takejto chvíli rozmýšľajú inak - ako gembleri - teraz alebo nikdy! Udicu som hneď aj zahodil a vybral som sa k autu pre druhá prút. Rybu som dal do väčšej igelitky a schoval na dno kufra, aby bola v chládku. Už som si zobral všetko, čo som na rybačku môjho života mal zobrať a vyrazil som na to miesto, kde som chytil tú prvú. Cestou som si však všimol, že vo vode už nie je žiadni rybár a aj tí, čo boli na brehu sa balili. Keď som prvý krát nahodil, všimli si ma ľudia z partie, ktorá bola utáborené nižšie - teda tam chytali, ale teraz nie. Keď došiel ku mne, najprv povedal, že tu sa nesmie chytať na blyskáče, ale len na mušky. O.K. hovorím mu, mám tu niečo také, dám to tam. Ale on mi hovorí, ale môže sa chytať len na muškárske prúty. Ja mu vravím ,viete, ja som špecialista na morskú rybačku, toto len skúšam. On na to, že na tejto rieke je prísny zákaz loviť od 12.00 do 6.00 večer. Aha, hovorím si, tak preto sa rieka tak rýchlo vyľudnila. A on po chvíle mi povedal, ale tu treba mať aj špeciálnu povolenku. Fajn hovorím mu, tak idem do fiske (rybárskeho) domu pri moste a kúpim si. Ale on hovorí, tu sa povolenia kupovali len do konca februára. Inú tu chytať nemôžu. Boli sme obidvaja slušní a ja som pochopil a s pozdravom som teda odišiel preč. Tešil som sa na tú rybisko v aute. Vybral som sa na malý výlet, aby som našiel odpočívadlo na ceste - tuto bývajú veľmi pekné a komfortné. Tam som si chcel rybu pripraviť - aj tak som ešte neobedoval a už boli tri hodiny. Aj som si našiel také odpočívadlo v lese pri riečke. Rybu som v riečke vypitval, bol to krásny mliečňak. Na stole som začal rybu porciovať. Ale čo je toto. Preboha tá ryba má na chrtovej plutve nejaký pliešok - teda pod kožou na oceľovom lanku malý pliešok veľkosti 3 X 8 milimetrov. Na jednej stane nápis, na druhej stane nápis. Ale ja som už dosť slepý, nevedel som to prečítať. Odfotil som si to na detail, aby som to aspoň v počítači mohol prečítať. Posielam fote, aby ste si to preložili. Ja som niekomu až Trohdaimu pravdepodobne z nejakej experimentálnej inštitúcie - robili experiment o tom ako tiahnu lososy, alebo boh vie čo. Pliešok mám schovaný, možno sa na ten Trodhaim nakontaktujem z domu. Losos bol upravený tradične
- dobre a veľmi mi chutil. Ja som ho zjedol na jedno posedenie. Ten hrubý chrbát nemohol byť na panvici prepečený, ale viete že aj takýto (médium) prepečený je výborný? No poviem vám, že posledné susta som už do úst len napchával. Bolo mi ľúto nechať čo i len malý kúsok.

No a pre vás len fotky. Tu ich máte: